Existovali špeciálne pokyny pre zakladané cintoríny. Museli mať veľkolepé brány, oplotenie vo forme múru (betónového alebo kamenného) alebo ohrady (z drevených alebo liatinových lát), ako aj hlavnú kompozičnú os zvýraznenú schodmi alebo hlavným stromoradím. Ústredným elementom mal byť podstavec zakončený krížom, vysoký drevený kríž, obelisk alebo kaplnka. Hroby mali byť v tvare kopcov alebo násypov zakončených drevenými buď liatinovými krížmi, náhrobky mohli byť tiež betónové alebo kamenné. Bez ohľadu na to, aká koncepcia bola vybraná, výstroj cintorínov mal byť jednoliaty a náhrobky skromné, postavené z miestnych surovín a nemohli rozlišovať padlých vzhľadom na ich príslušnosť k vlastnej alebo nepriateľskej armáde.

Na malopoľských vojenských cintorínoch je možné nájsť rozmanité pohrebné motívy z rôznych epoch a slohov. Toto rozlíšenie dokonale vystihovalo charakter  rakúsko-uhorskej monarchie,  štátu mnohých náboženstiev a kultúr. Z antiky sa použili okrem iného kolonády, pylóny, pyramídy alebo oltáre pod šírym nebom. Kríž- pomník nadväzuje nielen na ľudové tradície ale aj na zvyk stavania v nemecky hovoriacich krajinách obrovských krížov na bojiskách. Z miestnych tradícií sa požičali kaplnky z dreva alebo poľného kameňa pokryté šindľom. Medzi populárne  sochárske motívy patrili: prilby hoplitov, hlava draka a vojenská čiapka.

Dôležité boli aj nápisy, ktoré sa bežne vytesávali na kamenných tabuliach. Pripomínali o tom, že smrť znamená koniec bojov a nenávisti a padlí obetovali žijúcim hodnotný dar mieru. Nechýbajú ani strofy o Matke Zemi, ktorá objíma všetky svoje deti, o hviezdach hľadiacich na bojiská alebo o tieňoch mŕtvych, ktoré putujú do svojich domovov.