Jeho predsedom bol Józef Piłsudski. Narodil sa v roku 1867 r. na Litve (neďaleko Vilnia), a už počas štúdia v Charkove sa zapojil do činnosti ruského revolučného hnutia. Za údajnú účasť v prípravách atentátu na cára, strávil päť rokov vo vyhnanstve na Sibíri. Po návrate sa angažoval v socialistické hnutie, ale čoskoro uznal, že socialistické idey majú slúžiť ako cesta k nezávislému Poľsku. Ako sám hovoril, z vlaku „socializmus“ vystúpil na stanici „nezávislosť“. Pretože mu na území ruského záboru mu hrozilo zatknutie, preťahoval sa do Haliče – tu žil a pôsobil hlavne v Krakove.

V roku 1911 Piłsudski v Krakove založil Strelecký zväz (populárne nazývaný Strzelec), tzn. polovojenskú organizáciu, ktorá mala byť začiatkom poľských ozbrojených síl. Po výbuchu 1.svetovej vojny zo streleckých oddielov (Strzelca, ale aj iných podobných organizácií) vznikli Poľské légie, ktoré bojovali po boku ústredných štátov proti cárskemu Rusku. Ale po troch rokoch bojov, voči nedostatku rozhodujúcich činností v poľských záležitostiach, sa Piłsudski rozhodol zmeniť spojenca, tým viac, že  cítil, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko môžu vojnu prehrať. Následkom toho ho Nemci v roku 1917 zatkli a uväznili. Do Varšavy sa vrátil až 10. novembra 1918 a čoskoro prevzal vládne kormidlo vo vznikajúcej II. Poľskej republike ako hlava štátu.