Pevnosť Krakov (nem. Festung Krakau), ktorá odohrala dôležitú úlohu v bitkách z konca roku 1914 severne a južne od hlavného mesta regiónu Małopolska, dodnes prekvapuje rozmachom založenia. Tento jedinečný komplex militaristických objektov vznikal v niekoľkých etapách v rokoch 1848–1916. Prvá etapa sa zakončila 26.mája 1856, vtedy tiež rakúske orgány oficiálne uznali Krakov za pevnosť. V predvečer výbuchu Veľkej vojny bol Krakov najväčšou pevnosťou v stredovýchodnej Európe a jej základná posádka rátala 12.tisíc osôb -hlavne Poliakov. Na ploche vyše 500 km2 bolo rozmiestnených 176 objektov - fortifikácie, bunkre, delostrelecké batérie, kasárne, sklady a vojenské nemocnice. V Rakoviciach  už v roku 1912 vzniklo prvé vojenské letisko, jedno z prvých v Európe. Neoddeliteľnou súčasťou pevnosti bola takisto sieť ciest s mostmi. V rámci príprav pevnosti na vojnu, vojenské orgány nariadili výstavbu vojenských opevnení, bez ktorých by pevnosť vo vojenských podmienkach nemohla pôsobiť. Aby to bolo možné, treba bolo utvoriť nielen sieť zákopov a zásekov pred a medzi vonkajším prstencom ale aj zbúrať budovy nachádzajúce sa v popredí pevnosti – v roku 1914 takto boli zničené mnohé domy a gazdovstvá, vrátane dvoru v Pękoviciach, ktorý stál pred pevnosťou č.44a.

Centrom pevnosti bola citadela – túto úlohu plnil Wawel – a obkolesovali ju prstence opevnení. Prvý vznikol v 60-tych rokoch 19.storočia a nachádzal sa len 600–800 m od hlavného námestia (Rynku Głównego). Patrí k nemu bašta III Kleparz, a trasa tohto prstenca je v súčasnosti vyznačená Alejou Trzech Wieszczów. Vonkajšie pásmo opevnení vzniklo na prelome 19. a 20.storočia, nachádzalo sa od centrum mesta 11 km. Patria k nemu pevnosti Kosocice, Pasternik, Tonie a Grębałów.

Známy spisovateľ a vojenský korešpondent  na východnom fronte Veľkej vojny Ferenc Molnár v januári 1915 takto písal o pevnosti Krakov: „Silno vyzbrojená pevnosť stojí na stráži na nemecko-rakúsko-uhorskej hranici. Za opevnením tam cez deň panuje obyčajný, dynamický život skvelého poľského mesta. Kto videl južný bulvár, preplnené cukrárne a verejnosť, ktorá smerovala do divadiel ťažko by uveril, že sa nachádza neďaleko ruskej hranice v pevnosti počas vojny. Pripomína ju až strašný hluk na ulici spôsobený prechádzajúcou delostreleckou batériou, pripomína ju aj pochodujúce na juh vojsko […]. Večer, o pol desiatej je už všade tma a ticho. Krakov sa vtedy mení na skutočnú pevnosť. Len v budove vojenského veliteľstva ešte kypí život“.

V Krakove  bola vytýčená Trasa pevnosti Krakov, ktorý spája väčšinu objektov bývalej pevnosti situovaných na okrajoch mesta: 38 veľkých pevností, iných menších fortifikačných objektov a iných militaristických budov.